Už ma tam tuším nikto nechce

Nedávno som sa zamýšľala nad tým, čím to je, že mi v schránke už dávno neodpočívala žiadna pozvánka na svadbu . Myšlienku, že som extrémne neobľúbená, som zavrhla hneď na začiatku. Možno je to hlavne tým, že všetci v mojom veku už sú dávno šťastne alebo menej šťastne ženatí či vydaté. Niektorí sa však stihli aj rozviesť. No a mladšie kamarátky sa nejako neponáhľajú.

Pravda môže byť aj inde

V podstate sa ani nie je čomu čudovať. Slobodný život má veľa kladov. Rozhodujete sa za seba, dôsledky zlých rozhodnutí nesiete zase iba vy, keď vám je smutno, môžete ísť kedy chcete za kým chcete. Alebo aj keď vám je príliš veselo. Váš svet nemá hranice, aspoň nie tie viditeľné. Ak aj s niekým žijete, nie je to záväzné, môžete sa kedykoľvek zbaliť a odísť. Je to všetko pekné, ale tým, ktorí takto žijú, ani trochu nezávidím. Pre mňa je manželstvo to najdôležitejšie, čo ma stretlo a vďaka nemu sa cítim oveľa lepšie ako predtým. A ešte vďaka našim dvom synom. Niektoré pocity sú však neprenosné, jednoducho si ich musíte zažiť sami.

Comments are closed.